svadba
*Podriemkavala som v spovedelnici Rokfortského kostolíka. Už presne neviem, ako som sa tam dostala, ale myslím, že to mala za následok včerajšia hádka s Willom a ďalej sa už kvôli fľaške vína na nič nepamätám. Čudné bolo len, že ma práve zobudila hudba naznačujúca príchod nevesty.* To nie! Prečo práve dnes?*Zašepkala som a pozrela na svoje pokrčené šaty a rozcuchané vlasy. [i] Ešteže ma nikto nevidí. Ale predsa sa to nejak musí napraviť. Keby som tak skúsila to, čo vtedy na Alinu... [/i] Vytiahla som z vrecka prútik, ktorý vyzeral prekvapujúco dobre. [i]Vyčistiť! Upraviť! Učesať! Imargea godus! [/i] Uhladila som si skvele učesané vlasy a pozrela na šaty. Jemne béžové, pekné, vhodné pre svadobného hosťa. Z spovedelnicových dvierok som sa presunula do úplne zadnej lavice a zbadala nevestu. Bola naozaj očarujúca. [i] Hmm, tie šaty presne akoby som ich navrhovala ja![/i] Usmiala som sa a ďalej pozorovala obrad.*
* [i]Prečo tam ide Yamka sama? Vlastne.. Yamka! [/i] Okamžite, keď som si uvedomila, kto to je, som sa plynulým pohybom postavila k Yamke a zobrala do ruky košíček. [i] Jeej, to je ale pekné.[/i] Usmievala som sa a tešila, že práve ja mám tú česť. Dávala som veľký pozor, aby som neveste nepristúpila šaty a že ju mám prestať obhadzovať tými malými blbovinkami, čo som mala v košíku som zistila, až keď mi to naznačila Yamka. Rýchlo som sa zorientovala a vykročila za ňou, tak aby som pri obrade nezavadzala.*
No, ja až tolko pre nich nemam. Keď som spomínala mame, že bude svadba, tak spravila tortu, ktoru mi dnes doniesla. Je fakt pekná. Ale viec pre nich nemám. Nejako nevystačili moje fondy.*Pozrela som na Yamku previnilým pohľadom a cupitala za ňou na miesta v prvom rade. Na tých opätkom sa mi predsa len zle chodilo...*
*Usmievala som sa raz na kamarátku a potom na budúcich mladomanželov. Svadba sa mi zatial zdala naozaj perfektná. Jediné, čo mi prekážalo bolo príliš veľa béžovej čipky na mojich šatách. Ale tak čo, veď sú len na jednu príležitosť. A práve preto som sa na svojom mieste dosť nepokojne mrvila, akoby mi svatdba prekážala.*
Neboj nemam nič proti Iwee a Tiborovi. To len proti tej hnusnej čipke, čo ju mám na zadku. *Namrzene som sa usmiala a ďalej šepkala Yamke.* Ale myslím si, že keby si mi s tým teraz pomáhala tak by sme vzbudili všeobecnú pozornosť, po čom naozaj netúžim. Keby si vedela, koľko som sa už ja dnes natrápila s tým, aby si ma nikto nevšimol...*Keď si Yamka všimla Nazhana zarazila som sa.* A to ho vidíš až teraz? Dobre, že si si všimla Iwee. *Neodpustila som si ironickú poznámku.*
Mno nie, nezmizlo. *Sklamane som pozrela na kamošku, keď som začula tie dlhoočakávané slová: ... berieš si tu prítomnú...* Už to ide, hlavná časť obradu. *Upozornila som Yamku, aby sa teraz nezaujímala o moje šaty, lebo pred nami sa dialo čosi oveľa dôležitejšie. No napriek tomu som pozorná nebola ani ja. Nervózne som sa obzerala po kostolných oknách. Pred chvíľou sa mi totiž zdalo, že som tam niečo zazrela. A teraz znova. [i]Čo tam ten robí? [/i] Za oknom stál Will a kýval na mňa s nie príliš prívetivým výrazom na tvári.* Niečo sa stalo. Je mi to fakt ľúto, musím ísť. *Ospravedlňovala som sa Yamke, aj keď by som to mala radšej hovoriť niekomu inému.* Vie, že som na svadbe, nevolal by ma kvôli niečomu nepodstatnému. A ešte niečo. Zagratulovala by si za mňa prosím novomanželom? A ešte im prosím odnes tortu. ( http://www.ivorytowercakes.com/assets/images/wedding-cake-white-chocolate-choc-roses-cascade.jpg ) Mám dojem, že ja to nestihnem. *Nešla som hlavnými derami, ale potichu som sa vakĺzla vchodom pre farára. Škoda, že až vonku som si spomenula, že som nepovedala Yamke, kde je torta.*
![]() |
Laura Dräxler
21:16 |
![]() |
Laura Dräxler
21:16 |