*Len tak sedela na lavičke vedľa jazera a keďže tam už bola niečo vyše dvoch hodín, aj napriek zimnému oblečeniu jej už začínala byť zima  [i] Možno by som sa mala pohnúť. Ale keĎ mne sa tak neche. Jáj, tá moja lenivosť! Kedy sa jej už zbavím?[/i] Z niekadiaľ priletí vrabec a sadne si k nej na lavičku.* Wow, čo ty tu robíš? Ty sa ma nebojíš? *Posunie ruku bližšie k vrabcovi, ale ten sa okamžite vznesie do povetria.* No nič. *Keďže zatiaľ nemá čo robiť, natiahne sa a zozeme vezme kamienok.  [i] Čo by sa s ním dalo spraviť?[/i] Niečo zašomre a kamienok sa premení na pekný mramorovaný gombík na kabát, alebo sveter.*

*Keď má už za hrsť gombíkov zbadá dievča náhliace sa k lavičke, na ktorej sedí aj ona.  [i]Jéj, konečne spoločnosť. [/i] * Jasné, že si môžeš prisadnúť. Inak, ak sa môžem spýtať, prečo si taká zadychčaná? *Zloží si z lavičky tašku a spraví tak miesto pre neznámu.* Nechcem byť drzá, ale vyzeráš ako po maratóne. *Povie čo najmilším hlasom. Nechce predsa aby to vyznelo nepríjemne. Ked tašku položí na zem, vyjde z nej čudný zvuk a von sa vykotúľa malá chlpatá uhľovo - čierna guľôčka. Laura ju rýchlo zoberie do rúk a začne ju hladkať.* To je Harry, môj pygmejský chumkáč. *Povie aby vysvetlila túto čudnú situáciu.* Spal v mojej taške. Bráva ho takto von na vzduch, lebo v poslednej dobe je veľmi nepohyblivý. *Usmeje sa a ešte raz ho pohladí.*

	Laura Dräxler 14:31	*Keď má už za hrsť gombíkov zbadá dievča náhliace sa k lavičke, na ktorej sedí aj ona. Jéj, konečne spoločnosť. * Jasné, že si môžeš prisadnúť. Inak, ak sa môžem spýtať, prečo si taká zadychčaná? *Zloží si z lavičky tašku a spraví tak miesto pre neznámu.* Nechcem byť drzá, ale vyzeráš ako po maratóne. *Povie čo najmilším hlasom. Nechce predsa aby to vyznelo nepríjemne. Ked tašku položí na zem, vyjde z nej čudný zvuk a von sa vykotúľa malá chlpatá uhľovo - čierna guľôčka. Laura ju rýchlo zoberie do rúk a začne ju hladkať.* To je Harry, môj pygmejský chumkáč. *Povie aby vysvetlila túto čudnú situáciu.* Spal v mojej taške. Bráva ho takto von na vzduch, lebo v poslednej dobe je veľmi nepohyblivý. *Usmeje sa a ešte raz ho pohladí.*

	Laura Dräxler 14:14	*Len tak sedela na lavičke vedľa jazera a keďže tam už bola niečo vyše dvoch hodín, aj napriek zimnému oblečeniu jej už začínala byť zima Možno by som sa mala pohnúť. Ale keĎ mne sa tak neche. Jáj, tá moja lenivosť! Kedy sa jej už zbavím? Z niekadiaľ priletí vrabec a sadne si k nej na lavičku.* Wow, čo ty tu robíš? Ty sa ma nebojíš? *Posunie ruku bližšie k vrabcovi, ale ten sa okamžite vznesie do povetria.* No nič. *Keďže zatiaľ nemá čo robiť, natiahne sa a zozeme vezme kamienok. Čo by sa s ním dalo spraviť? Niečo zašomre a kamienok sa premení na pekný mramorovaný gombík na kabát, alebo sveter.*