Domáca úloha

Čo všetko sa dá nájsť u Sv. Munga

Už keď sme sa so Shirley prechádzali okolo tretieho poschodia, bolo mi jasné, že musím navštíviť svoju tetu. Keby som neprišla, určite by sa nahnevala. Tak som sa odpojila od kamarátok a vydala sa k Oddeleniu otráv elixírmi a rastlinami. Pri dverách do chodby s izbami pacientov nikto nestál a tak som mala voľnú cestu k izbe č. 134. Otvorila som dvere a ocitla som sa v typickej nemocničnej izbe. Na poslednej posteli v pravom zadnom rohu ležala moja teta a spala. Podišla som k posteli a prečítala si na tabuľke, čo sa jej vlastne stalo, lebo rodičia mi to akosi pozabudli povedať.

OTRAVA ELIXÍROM PURPURUS ALECTEUS FRIGERUS. (NESPRÁVNE MNOŽSTVO HOREČNÍKA POTOČSKÉHO PRIDANÉHO DO ELIXÍRU SPÁNKU)

Dočítala som tabuľku a položila späť na perinu. „Na tetu nič zvláštne...", pomyslela som si. Za mnou ničo zamékalo a ja som nahodila pobavený úškrn. Pomyslela som si, že sa to len niekto zabáva, ale keď som sa otočila, zistila som, že v rohu na prikrývke leží ďalší pacient - koza. Zaujato som nadvihla obočie a podišla ku zvieraťu, ktoré akurát prežúvalo posledné zvyšky trávy z jeho misky. Podľa takej istej karty, ako bola na tetinej posteli som zistila, že tohto pacienta nemá na svedomí odvar všehodžúsu, ani nič podobné, ale osť veľké množstvo prezretej hájnice lužnej. „Hmm, takže ako sa zdá, ty si naozaj koza... mám len de otázky, aj keď viem, že ty mi neodpovieš. Čo robíš tu a ako si sa k tej hájnici lužnej dostala? Veď tá je veľmi vzácna.“, pohladila som zviera po hlave. Aj keď sa mi zvuk kozieho mékania zdal na nemocnicu čudný, vôbec som sa nesmiala, ako by to spravili iný. Som zvyknutá na väčšie rarity. Dvere nemocničnej izby sa znovu otvorili a dnu vstúpil nie veľmi starý celkom dobre udržiavaný liečiteľ.

„Dobrý deň, ó, vidím, že Amanda má novú kamarátku!“, usmial sa na mňa, no ja som nahodila nechápavý výraz.

„Dobrý aj vám... A asi som trochu mimo, aká Amanda?“, hodila som naňho ďalší nechápavý pohľad.

„No, tá koza. To je Amanda Beeveyová. Vlastne je to koza mojej mamy a..., “,na chvíľa sa zastavil, lebo nechcel rozoberať svoje súkromie a potom pokračoval z iného konca, „inak ja som sa ešte nepredstavil. Som Pierre Mevair, ošetrujúci liečiteľ tuto slečny Amandy a pre dnešok aj madame Teresie Lisieux. To je tá pani napravo.“

„Viem, to je moja teta. A prečo ju ošetrujete len dnes?", spýtala som sa.

„Obe tieto pacientky na tom boli dosť zle, takže každej bol pridelený jeden liečiteľ, ktorý sa o ňu staral vodne, v noci. Vašu tetu ošetruje Philius Cornej, ale keďže sa zdravotná stav oboch dám výrazne zlepšil, dnes si zobral dovolenku.“, podal mi dosť vyčerpávajúcu odpoveď.

Keď hovoril slová: obe tieto dámy, pozrela som na kozu a len s ťažkosťami sa nerozosmiala. Vtedy sa vo dverách objavila Violet a kývala na mňa, aby som si pohla. Keďže som nechcela rušiť tetu pri spánku, rýchlo som vytiahla z vrecka ceruzku a transfigurovala ju na prekrásnu kvetinu. Tú som dala do vázy na tetinom stolíku. Liečiteľ mi sľúbil, že jej povie, od koho ten kvet je a ja som vybehla za kamoškou.

Laura Dräxler, 5.ročník